Popis psa

Krajina pôvodu: Japonsko

FCI klasifikácia: Skupina 5 (špicové a skupina urtypu) sekcie 5 (ázijský špic a príbuzné plemená bez pracovnej skúšky).

Využitie: Sprievodný pes.

Celkový vzhľad: Veľký, plne proporcionálny pes so silnou stavbou tela a pevným základom, druhotné pohlavné znaky sú výrazné, nekomplikovaný, ušľachtilý a dôstojný.

Dôležité proporcie: Pomer výšky v kohútiku k dĺžke tela je 10 : 11, fena je o niečo dlhšia.

Vlastnosti: Pokojný, verný, poslušný a bystrý.

Hlava: Lebka je v pomere k telu primeraná, široké čelo s výrazným stopom, bez vrások. Mohutné čeľuste, nosný chrbát rovný, nosná huba veľká a čierna. Biele jedince môžu mať mäsové sfarbenie nosnej huby. Ňufák je strednej dĺžky, klinovitý, ale nie príliš špicatý. Chrbát nosa rovný, nožnicový zhryz, pysky tesne priľahlé.

Oči: Primerane malé, mandľového tvaru, nie príliš vzdialené od seba, trochu šikmé, čím tmavšie, tým lepšie.

Uši: Pomerne malé, silné, trojuholníkové, s mierne zaoblenou špičkou, nie príliš ďaleko od sebe nasadené, vzpriamené a mierne naklonené dopredu.

Krk: Silný, svalnatý, bez laloku a proporcionálny k hlave.

Telesná stavba: Chrbát rovný a silný, bedrová partia široká a svalnatá, hrudník hlboký, predhrudie dobre vyvinuté, rebrá mierne klenuté, brucho vtiahnuté.

Chvost: Vysoko nasadený, silný, pevne stočený, nesený cez chrbát, pri natiahnutí siaha špička k pätovým kĺbom.

Hrudné končatiny: Lopatka mierne šikmá a dobre vyvinutá, predné končatiny rovné so silnými kosťami, lakte priliehajú k telu.

Panvové končatiny: Dobre vyvinuté, silné, mierne zauhlené.

Tlapy: Silné, guľaté, dobre uzavreté, mierne klenuté.

Pohyb: Pružný a plný (energický).

Osrstenie: Stockhaar, pevné a rovné, podsada mäkká a hustá, na kohútiku a na chrbte o niečo dlhšie, na chvoste najdlhšie.

Farba: Červená, biela, pruhovaná. Všetky uvedené farby okrem bielej musia mať urajiro (prebielená až biela srsť na tvárovej časti a na celej spodnej línii tela, vždy s bielou špičkou chvosta).

Veľkosť: Výška psa 67 cm, feny 61 cm v rozmedzí plus mínus 3 cm.

Výchova

Výchova plemena Akita inu vyžaduje dôslednosť. Okrem nej je potrebný tiež láskyplný a trpezlivý prístup zo strany majiteľa. Nesnažte sa prehnane svoju akitu k niečomu nútiť. Zistíte, že tak len posilňujete jej tvrdohlavosť. S láskou, trpezlivosťou, priateľským prístupom a rozumnou mierou prísnosti (ak je to vôbec potrebné) dosiahnete to, aby váš pes vykonával požadované príkazy. Akita urobí z lásky k svojmu pánovi všetko, aj keď nie vždy na prvý raz. Je to veľmi bystrý, inteligentný, ale samostatne mysliaci pes. Je preto nutné, aby počas prvého roku života prebehla vhodným spôsobom jeho výchova a socializácia. Základné návyky a socializáciu získava mladý jedinec u chovateľa už v skorom veku. Zhruba od 6. – 7. týždňa života sa veľmi pozvoľna začína pristupovať k výchove. Socializácia a výchova by mala prebehnúť zhruba do 7.-8. mesiaca veku psa. Počas tohto obdobia je nutné umožniť kontakt s ľuďmi, psami a navštevovať frekventované miesta, ak chceme vychovať spoľahlivého a socializovaného psa. Nedodržanie týchto zásad je veľmi závažnou chybou. Čo naučíme akitu v prvom roku života, to nikdy nezabudne. Kontaktom s cudzími ľuďmi nestráca schopnosť strážiť a ako už bolo povedané, je to samostatne mysliaci pes, dokáže sám veľmi rýchlo zhodnotiť situáciu a podľa toho konať. Napriek tomu, že je akita „tvrdohlavý“ pes, pri správnom vedení je veľmi poslušný a učenlivý. Všetky povely je schopný plniť veľmi presne. Ďalším dôležitým bodom výchovy je vštepovať psovi jeho postavenie v ľudskej „svorke“. Majiteľ je vždy vodcom svorky (alfou), rodina betou a až potom je pes. V tomto bode je nutné byť dôsledný. V prípade zanedbania by sme v neskoršom veku narazili na odpor (záleží od povahy jedinca). V prípade potreby je najúčinnejšou výchovnou metódou chytiť psa za kožu na zátylku, poriadne s ním zatriasť a dôrazne napomenúť „Nesmieš“ alebo „Fuj“. Ak by to bolo potrené, je možné prevrátiť psa do podriadenej polohy na chrbát a prstami rúk napodobniť zahryznutie opäť s veľmi dôrazným napomenutím. V žiadnom prípade nepoužívajte ako výchovnú metódu úder rukou či iným predmetom. Vyvolalo by to strach z ruky. Prvou metódou dosiahnete u vášho psa rešpekt (nie strach) a upevníte si svoje postavenie v hierarchii svorky. Táto metóda platí aj na iné plemená, akita inu má však tú prednosť, že je v hierarchii svorky stála. Majiteľ, ktorý je dôsledný, venuje sa svojmu psovi, má skúsenosti alebo dáva na rady skúsených chovateľov, kynologické výcvikové stredisko navštevovať nemusí. Na druhej strane to môže byť aj výhoda, pretože Váš pes tam bude v kontakte s ľuďmi i psami iných plemien. Dôrazne však upozorňujeme, že si treba vybrať stredisko, kde majú s týmto plemenom skúsenosti, inak totiž môžu napáchať viac škody ako osohu. V prípade problémov je vždy lepšie kontaktovať chovateľa a ak vám neporadí, vyhľadať pomoc skúseného kynológa v KVS. Pri kontakte so psami buďte vždy opatrní, pretože akita je v rámci psej svorky dominantný pes (záleží od jedinca) a nemusí byť tolerantný voči niektorým prejavom hry alebo dominantného správania. Ďalšou jednoduchou, ale účinnou pomôckou pri výchove je od malička naučiť psa na to, že majiteľ aj členovia rodiny mu môžu siahnuť do misky s krmivom(občas ho kŕmte z ruky). Treba s tým začať naozaj v skorom veku, pes si na to zvykne a v neskoršom veku nie je problém takto vychovanému jedincovi odobrať akýkoľvek nežiaduci predmet či pochúťku. Aj takýmto spôsobom si upevňujete svoje postavenie, pes vás rešpektuje a stavia sa voči vám do podriadenej pozície. V hierarchii svorky sa ako prví vždy kŕmia vodcovskí jedinci a týmto prirodzeným spôsobom posilňujete u psa vedomie o vašej nadradenosti. Dobre vychovaný pes si musí od majiteľa nechať odobrať akúkoľvek pochúťku či obľúbenú vec bez náznaku nevôle či dokonca zavrčania. Celkovo sa dá povedať, že akita inu sa výchovou veľmi nelíši od iných plemien, ale trochu sa líši prístupom. Výchova nemôže byť založená na prehnanom výcviku. Je veľmi dôležité, aby mal majiteľ svojho psa rád, dával mu to najavo a v prípade, že povely plní dobre, treba ho pochváliť a odmeniť. Možno povedať, že správne vychovaná akita je úplne jedinečný, priateľský, spoľahlivý, poslušný, na majiteľovi citovo závislý pes. Toto plemeno je už tisíce rokov spoločníkom človeka a  pochádza z úplne inej kultúry a mentality národa. Naučme sa rešpektovať toto dedičstvo. Potom je oveľa jednoduchšie, aby akita rešpektovala vás.